Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

O obci

Video o obci

Samotná obec je obklopená poľnohospodárskym územím. Východnú časť jej územia tvorí vyvýšený zalesnený horský chrbát s dlhými zárezmi, západnú časť zaberá nižšia pahorkatina Bartošovskej kotliny s prevažne odlesnenými vyvýšeninami. Najnižšie položené miesta ležia pozdĺž Kľušovského potoka (má aj názov Brodok), Richvaldského potoka a Šibskej vody.

Chotár geologicky tvoria treťohorné flyšové súvrstvia (pieskovcovito-bridlicovité horniny), dná údolí a miernejšie svahy štvrťohorné uloženiny (štrky, piesky a ílovité hliny).

Potoky pretekajúce územím smerujú na sever a patria do riečnej sústavy Tople. Hlavným tokom je Šibská voda, ktorá v chotári Kľušova priberá prítoky Brodok a Richvaldský potok. Brodok, ktorý preteká obcou, odvádza vody takmer z dvoch tretín plochy celého chotára.

Chotár Kľušova hraničí na severe s Bardejovom , na severovýchode s Lukavicou, na východe s Rešovom, na juhovýchode s Kobylami, na juhu s Bartošovcami, na juhozápade s Hertníkom a Šibou, na západe s Hervartovom a Richvaldom.

Obec Kľušov administratívne patrí do okresu Bardejov a do Prešovského kraja. V roku 2015 mala 1055 obyvateľov.

Predhistorické osídlenie chotára obce i okolitej oblasti nie je systematicky preskúmané, no existujú príležitostné archeologické nálezy, ktoré dokumentujú, že už v staršej dobe kamennej si na území severného Šariša prvý človek, ktorý sa živil lovom zvierat, budoval sídliská na vyvýšených terasách riek a potokov.

Na sklonku mladšej doby kamennej (eneolitu), približne v rokoch 1900 - 1800 pred Kristom, boli pahorkatiny severovýchodného Slovenska už súvislejšie osídlené. V Nízkych Beskydách medzi Sekčovom a Ondavou to dokumentujú nálezy východoslovenských mohýl.

Jeden takýto mohylník sa nachádza aj vo východnej časti chotára obce Kľušov. Mohyly sú roztrúsené na zalesnenom hrebeni Kobylskej hory, nad Lukavickým potokom na hranici katastrov Bardejova a Kľušova. Podobné mohylníky sa našli aj v katastroch ďalších obcí tejto oblasti (Lukavica, Komárov, Vyšná Voľa, Hankovce, Nemcovce, Buclovany). Mohylník nad Kľušovom zanechal ľud s jednoduchou pastiersko-roľníckou kultúrou, ktorý na hrebeňoch vrchov budoval svojim zomrelým mohutné pamätníky z hliny. V odbornej literatúre sa označuje ako ľud východoslovenských mohýl a patrí do okruhu kultúr tzv. šnúrovej keramiky.

So skupinou eneolitických východoslovenských mohýl súvisí aj ďalší nález z Kľušova. V roku 1964 po záplave spôsobenej miestnym rozvodneným potokom Brodok našiel J. Čech kamennú sekerku z tmavohnedého pásavého kremeňa so škvrnami a prúžkami okrovosivej a okrovohnedej farby, štvorstennej a mierne lichobežníkovej. Sekerka je typologicky i podľa suroviny nepochybne zakarpatského pôvodu, pravdepodobne z Krakovsko-čenstochovskej výšiny.

Archeologické nálezy potvrdzujú, že od 8. storočia bolo územie Šariša postupne osídľované Slovanmi. Ich najbližšie sídlisko bolo zatiaľ nájdené v Koprivnici. Od 9. storočia husto zalesnený kraj, ležiaci južne od Bardejova, patril do okrajového územia Veľkomoravskej ríše. Pred 11. storočím tu už istotne existovali Raslavice, Bardejov, Marhaň a Koprivnica.

Obec Kľušov vznikla na území staršieho kobylského panstva, na starej ceste pri horskom priechode. Vybudovali ju pravdepodobne drevorubači a osídlili na domácom zvykovom práve. Na začiatku 14. storočia bola doosídlená Nemcami z Bardejova a získala názov Schönwald (Pekný Les).

Vznik obce úzko súvisel s dejinami Bardejova, ktorému Kľušov, respektíve určité majetkové podiely v ňom patrili od založenia až do polovice 18. storočia. Prvá správa o Kľušove sa nachádza v súpise papežských desiatkov z roku 1332. Obec sa v nej spomína pod nemeckým názvom Senvalt (Schönwald). Keďže je v nej doložený farský kostol a mlyn, sídlisko tu muselo existovať už dávnejšie predtým. Druhá písomná zmienka o obci je v listine Spišskej kapituly z roku 1351. Z príkazu kráľovnej Alžbety sa v nej vymedzujú hranice medzi majetkom šľachticov z Perína a chotárom Bardejova. Obec sa uvádza pod skomoleným nemeckým názvom Sewenbald. V poradí tretia najstaršia zmienka o obci je z roku 1355, keď došlo k sporu o chotár medzi Bardejovčanmi a Perínskovcami z Kobýl. V spore pred Spišskou kapitulou dokonca Mikuláš z Perína vyhlásil, že Kľušov patril do kobylského panstva už aj v roku 1325.

Zo začiatku 15. storočia sa zachoval prvý skromný udaj o veľkosti obce. Daňový súpis Šarišskej stolice z roku 1427 uvádza, že v Kľušove (Clusso) sa Danielovi Perinskému vyrubil poplatok od 35 port (roľníckych usadlostí). Podľa počtu usadlostí Kľušov bol v tých časoch veľkou dedinou.

V štyridsiatych rokoch 15. storočia zasiahli územie Kľušova vojenské skupiny bratríkov, zložene z bývalých husitských bojovníkov a z domácich rebelov. V rokoch 1442 a 1446 protestoval napríklad advokát mesta Bardejova proti zaujatiu tejto obce richnavským kapitánom Jánom Talafúzom, ktorý sa ako Jiskrov kapitán pridal k bratríkom.

V 15. storočí Kľušov patril väčšinou Bardejovčanom, no dlho ho vlastnil aj rod Zápoľskovcov. Pre obec to neboli dobré časy. Pod vplyvom vojnových udalostí (bratrícke vojská, vpády poľských vojsk) sa väčšina sedliakov z obce vysťahovala, alebo schudobnela, prišla o pozemky a upadla medzi želiarov (bezzemkov). Výrazne poklesol počet obyvateľov. V roku 1496 tu okrem šoltýsa hospodárilo len 7 sedliackych domácnosti a 5 novousadlíkov z Lukavice.

Aj v 16. storočí sa menili majitelia obce. Kráľ Ferdinand Habsburský po porážke svojho protivníka Jana Zápoľského daroval Kľušov v roku 1527 svojmu komorníkovi rytierovi Bernardovi Baranovi, bardejovskému rodákovi a mešťanovi, ktorý bol komorníkom aj kráľa Ľudovíta II. Bernard Baran však uznal práva Bardejova na Kľušov a v roku 1529 ho mestu vrátil. V sedemdesiatych rokoch 16. storočia chcel obec získať hertnícky zemepán Šimon Forgáč, ktorý sa ho v roku 1572 pokúsil aj obsadiť. Mesto si však Kľušov a iné ohrozené obce udržalo a vlastnícke právo mu na ne znovu potvrdil cisár Maximilián II. a bratislavský snem v roku 1578.

Daňové súpisy zo 16. storočia svedčia o tom, že v obci pokračovalo ochudobňovanie sedliakov a pribúdalo želiarov. V roku 1530 bolo v obci 10 sedliakov a 2 želiari, v roku 1588 zdanili 7,5 porty a 12 želiarov.

V desiatkových súpisoch z rokov 1567 a 1570 mali poddaní z Kľušova slovenské a nemecké osobné mená, takže možno predpokladať, že obyvateľstvo obce bolo zmiešané zo Slovákov a Nemcov.

V roku 1600 mal Kľušov 35 obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, kostol, faru a školu. Bol vtedy veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Kým v roku 1552 bol Kľušov s počtom 11,5 porty treťou najväčšou obcou v rámci majetkov mesta Bardejova (po Richvalde a Kobylách), o necelých sto rokov v roku 1650 sa s počtom 19,5 porty zaradil na druhé miesto (po Richvalde).

V druhej polovici 17. storočia sa mesto Bardejov dostalo pod vplyvom stavovských povstaní do nepriaznivej finančnej situácie, ktorú riešilo okrem iného aj zálohovaním poddanských obcí. Takýmto spôsobom sa Kľušov dostal v roku 1688 do zálohu za 3500 florenov u veľkostatkára Ladislava Boronkaiho. Po skonsolidovaní pomerov ho síce mesto zo zálohu vykúpilo, no v roku 1756 bola obec mestom definitívne predaná zemianskej rodine Klobušických. Vo vlastníctve tohto rodu obec zostala až do zrušenia poddanstva v roku 1848. V 19. storočí obec poškodili dva veľké požiare. Katastrofálne následky mal požiar,

ktorý vznikol 6. decembra 1820 a zapríčinili ho šantiaci chlapci, ktorí chodili na Mikuláša. V obci zostalo vtedy nepoškodených údajne iba sedem usadlostí. Druhý požiar vznikol 12. marca 1886 a založil ho tiež miestny občan. Silný južný vietor prenášal oheň z domu na dom, a tak požiar zničil polovicu obce a poškodil aj kostol.

V roku 1911 bolo v obci založené potravné družstvo, ktoré slúžilo pre občanov niekoľko desaťročí. V roku 1914 Kľušov počas 1. svetovej vojny obsadili ruské vojska v rámci ofenzívy v dňoch 3.-8. decembra. Chotár obce sa vtedy stal frontovou líniou a priestorom bojov medzi ruskou a rakúsko-uhorskou armádou. Na rozličných bojiskách tejto vojny zahynulo celkom 11 obyvateľov obce.

V roku 1925 založil miestny občan Adam Šverha dobrovoľný požiarny zbor a v roku 1935 (12. júna) obec zažila veľkú povodeň, ktorá zasiahla celú rovinatú časť Kľušova s domami a hospodárskymi staviskami.

V roku 1942 obec Kľušov zapojili na elektrickú sieť, v roku 1947 bol zriadený poštový úrad, o rok nato bola obec pripojená na telefónnu sieť. V tom čase vznikol aj prvý športový klub a začala sa výstavba ihriska (1948-1950).

Prvá pravidelná autobusová linka začala fungovať od roku 1954, v rokoch 1962-1963 sa uskutočnila výstavba kultúrno-správnej budovy s obecným úradom, poštou a sálou na organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií.

V roku 1967 sa zriadila prvá materská škola s kapacitou 20 detí, v rokoch 1971-1975 bol vybudovaný obecný vodovod. Ako jedno z posledných v okrese bolo v obci v roku 1972 založene jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré sa v deväťdesiatych rokoch stalo poľnohospodárskym družstvom podielnikov.

Veľmi dôležitou akciou bola pre Kľušov v rokoch 1972-1975 regulácia miestneho potoka, ktorý v minulosti spôsoboval časté záplavy.

V rokoch 1970-1972 bol v Kľušove postavený nový kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Jeho výstavba sa uskutočňovala svojpomocne z finančných príspevkov obyvateľov Kľušova, milodarov celej kobylskej farnosti a z darov rodákov žijúcich

mimo rodiska, dokonca aj zo zámoria. Posviacka kostola, spojená s birmovkou, sa konala 9. júla 1972.

V roku 1978 vznikla v obci zásluhou Ladislava Vaška dychová hudba Kľušovanka, ktorá s bohatým hudobným repertoárom vystupovala na promenádnych koncertoch v Bardejovských Kúpeľoch a reprezentovala Slovensko aj v zahraničí (Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Španielsko). V deväťdesiatych rokoch aj vďaka jej existencii a spolupráci obec zorganizovala niekoľko vydarených ročníkov Slávností dychových hudieb.

V roku 2002 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia Kostola sv. Cyrila a Metoda v Kľušove, ktorá vyvrcholila slávnosťou jeho konsekrácie. Ako spomienka na túto udalosť vznikla v obci tradícia organizovania Dňa obce, v rámci ktorého sa konajú rôzne kultúrno­ spoločenské a športové akcie.